close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Smutná Láska

23. ledna 2010 v 12:12 | Amu-chan |  Smutná láska
Jedno dievča menom Natala mala už od svojich 3 rokov mala jednu najlepšiu kamarátku Sandru. Boli ako sestry a aj sa na seba veľmi podobali. Prečo však píšem v minulom čase? Pretože Natalina najlepšia kamarátka sandra už nie je medzi nami. (Tento príbeh je skutočný. Stalo sa to jednemu dievčaťu menom Natal. Zdroj: časopis Kamarát)
 

Dievča biele ako sneh

9. ledna 2010 v 12:17 | Amu-chan |  dievča biele ako sneh
Rok 2022, Tokyo. Do psychiatrickej liečebne uprostred hôr vezú novú pacientku Elizabhet White. Je bielej pokožky a má blond vlasy. Jej oči splývajú s pokožkou. Nie sú modré, hnedé ani zelené, sú biele ako sneh. Doniesli ju sem, lebo ju našli už niekoľkí krát sfetovanú spať na lavičke v mestskom parku a okrem toho mala už dlhý register. Od malých krádeží, cez väčšie výtržnosti až po verejné fetovanie. Nemala žiadnu rodinu ani príbuzdných. Mama zomrela pri jej pôrode a otec potom spáchal samovraždu.
Obliekli ju do bielej nočnej košeli a do rúk jej dali zubnú kefku s pastou. Potom ju doktorka odprevadila na samotku. Do útlej bielej miestnosti s plastovými oknami cez ktoré bolo vidieť celé Tokyo. Eliz podišla k oknu a potom ju doktorka zamkla. V miestnosti bolo len umývadlo, záchod a posteľ. Žiadne ostré predmety, čerstvý vzduch ani kvety. Keď sa dokochala výhľadom na Tokyo, zvalila sa na posteľ a rozmýšľala o úteku z liečebne.
Po chvíli si začala mrmlať popod nos dáku modlitbu:
"Boh môj, Satan, prídi ku mne.
Daj mi silu, no nedopusť, aby zahynula moja duša.
Vykúp ma a zober k sebe cestou dobrou či zlou."
V tom sa Elizine snehovo-biele oči zmenili na čierne, v ktorých horel oheň.
Celú jej izbu pohltili tie najpekelnejšie plamene. Zareagoval na to detektor ohňa a ten zalarmoval všetkých doktorov a ošetrovateľov. Tí nič nečakali, lenže zlo prichádza vtedy, keď to nikto nečaká.
Ako utekali po chodbách, videli ako medzi plameňmi kráča Eliz, ktorá je posadnutá démonom. Ich životy viseli na vlásku, pretože skoro celá liečebňa bola v plameňoch, ktoré nepoznali prekážku. Boli uväznení v ohnivom znaku Satana.
Plamene sa stále zvyšovali a teplota zvyšovala. Vedeli, že keď oheň prenikne do riadiaceho centra, dojde k explózii a celá liečebňa sa zrúti smerom na Tokyo.
Stačilo, aby spravila Eliz ešte pár krokov a životy ľudí v liečebni a ľudí celého Tokyo by v momente vyhasli. Čas sa krátil, Eliz sa približovala a ľudia bezvýznamne kričali a prosili... Modrá obloha sa premenila na čiernu. Nad mestom sa križovali blesky, do rozbúreného potoka sa lial dážď a ľudia vyťahovali modlitebné knižky...
V meste ešte stále prebiehali protesty proti, už skoro dostavanému, nákupnému centru, pretože jeho stavbou sa muselo vyrúbať veľa stromov. Papierové transparenty držali nielen ľudia žltej pokožky, ale aj prisťahovalci. Bolo ich vyše desať tisíc. To spôsobilo dopravnú zápchu - pre policajtov poriadny zmätok. Ľudia boli premočení, no v očiach mali stále veľký hnev. Po troch dňoch protestu ich už začali bolieť ruky od transparentov, nohy od státia, ale aj hlasivky od sústavných pokrikov. Policajti so štítmi a obuškami sa ich snažili rozpustiť, no nemali ani tú najmenšiu šancu. Podarilo sa im ľudí rozpustiť pred rokom, keď stavba začala, lenže teraz, keď je už takmer dokončená, sa im to už asi nepodarí. Ako povedal prezident krajiny: "To by sa musel stať dáky zázrak!"
Stavba sa už nedala zastaviť. Zmluvy boli podpísané a robotníci tvrdo makali. Stačilo položiť už len zopár tehál, nafarbiť budovu, zapojiť elektriku, samozrejme ešte dáke detaily a obchodné centrum by bolo plne funkčné.
Na kľukatej asfaltovej ceste do psychiatrickej liečebne sa rozhodli ísť na bycikloch dvaja malí chlapci, ktorí chceli ísť po dvoch dlhých týždňoch pozrieť svoju alkoholicky závislú mamu. Čím viac sa približovali k cieľu, tým viac cítil starší chlapec vzduch otrávený dymom. Rozhodol sa preto predbehnúť mladšieho brata a ísť prvý. Približne po piatich krkolomných zákrutách uvidel horiacu liečebňu. V tom uňho nastala dilema. Ísť a nájsť mamu alebo odviesť brata mimo dosahu nebezpečia. Rozhodol sa doprevadiť brata dole do mesta a potom sa sem naspäť vrátiť. Šliapli na pedále a stratili sa hneď v prvej zákrute.
V tom sa plamene dostali k riadiacemu centru a všetko explodovalo! Ťažké ohnivé časti bývalej liečebne sa dali do pohybu aj so skalami a rútili sa dole spolu s mŕtvymi dušami ošetrovateľov. Nasledovalo ich aj telo Elizabhet.
Keď to zbadali chlapci, dali sa ešte viac do pohybu. Ich chodidlá sa vrývali do pedálov a kolesá drala cesta. Celá "ohnivá guľa" sa kotúľala kolmo dole a presne keď boli chlapci v strede cesty, prešla cez nich. Ich telá si vzal oheň a guľa sa naďalej rútila dole. Pri každom kotúli sa oheň rozšíril do strán a guľa sa tým pádom zväčšovala. Brala aj tie najsilnejšie skaly a najvyššie stromy. Po dvesto metroch cesty na chvíľu spomalila a nasmerovala na obchodné stredisko. Potom opäť nabrala rýchlosť, no do cesty jej prišla zatiaľ najväčšia skala. Túto už guľa nedokázala vyvaliť. Prekotúlala sa na koniec skaly a potom vyletela do vzduchu.
Masy protestujúcich ľudí vo vzduchu zbadali ohnivú guľu a prepadli panike. Každý sa chcel zachrániť a utiecť domov. Guľu už začala priťahovať k zemi gravitácia a prudko klesala. Po troch sekundách dopadla presne na nedostavané obchodné centrum a Tokyo zalialo hrobové ticho.
Nakoniec sa teda splnili slová prezidenta krajiny a stal sa zázrak. Nie je však taký ako mal na mysli. Ohnivá guľa si zobrala životy ošetrovateľov, doktorov, dvoch chlapcov, stavbárov a v neposlednom rade život Elizabhet White. Obchodné centrum nakoniec zachránilo životy ľudí, lebo keby tam nebolo, zomreli by. Nikto však nevedel prečo vypukol ten požiar v liečebni. A tí čo vedeli - umreli. Pátrať teda po príčine by bolo ťažké už len preto, lebo Elizabhetine telo pochovala zem a dušu si vzalo peklo.

Kam dál

Reklama